Hubert Carey Trowell
Hubert "Hugh" Carey Trowell (yazaalibwa nga 8 Ogwomwenda 1904 – 23 Ogwomusanvu 1989)[1] OBE, FRCP yali musawo Omuzungu amanyiddwa olw'okunoonyereza kwe ku mmere embi mu fiber ne protein–energy.
Ebimukwatako
[kyusa | kolera mu edit source]Trowell yasomera mu Reigate Grammar School era n'asoma obusawo ku ddwaaliro lya St Thomas. Mu 1929, yeegatta ku kitongole ky’abasawo ekya Colonial Medical Service mu Kenya.[1]
Okusinziira ku mulimu gwe ogw’obusawo mu Kenya ne Uganda (1929–1958), yazuula embeera emanyiddwa nga protein–energy malnutrition. Okuva mu 1935 okutuusa lwe yawummula mu 1959, yakola ng’omusawo omuwi w’amagezi era omusawo w’abaana mu ddwaaliro e Mulago n’essomero ly’abasawo mu Kampala mu Uganda.[1]
Trowell yasiimibwa mu nsi yonna ng'omuntu alina obuyinza ku Kwashiorkor. Ye yasooka okuzuula nti serum albumin concentration mu baana abalina kwashiorkor yali wansi wa bulijjo ekyakozesebwa okuwagira endowooza nti emmere etaliimu protein ye yali evunaanyizibwa ku mbeera eno.[2]
Ne munne Denis P. Burkitt, Trowell yakola kinene mu kutumbula emmere erimu ekiriisa.[3] Yakola endowooza ku mmere erimu ekiriisa mu bitabo n’empapula eziddiriŋŋana ne Burkitt mu myaka gya 1970 ne 80. Okunoonyereza kwabwe kwalaga nti emmere erimu ekirisa ntono ekyongera ku bulabe bw’okulwala endwadde z’omutima, ssukaali, omugejjo n’embeera z’ekyenda ekinene nga kookolo w’olubuto n’omumwa gwa nnabaana, okuzimda n'okulumwa.[3] Ekitabo ekiyitibwa British Medical Journal kyogera ku Trowell nga "oyinza okuba nga ye muntu eyasooka okukwataganya emmere etaliimu kyirisa n'omugejjo, ssukaali n'obulwadde bw'omutima."[4]
Oluvannyuma lw’okuwummula obusawo, yafuuka omuweereza eyatuuzibwa mu buweereza bw’Abangereza.[4]
Ebitabo ebirondeddwamu
[kyusa | kolera mu edit source]- Kwashiorkor (nga ali ne Dean wa RFA ne JNP Davies, 1954)
- Endwadde ezitasiigibwa mu Afrika (1960) .
- Okuzuula n’okujjanjaba endwadde mu bitundu eby’obutiti (ne JR Billinghurst, 1968)
- Okukubaganya ebirowoozo okutannaggwa ku kutta omuntu (1973) .
- Emmere n’endwadde ezirimu ebirungo ebirongooseddwa: Ebimu ku biva mu biwuziwuzi mu mmere (ne Denis P. Burkitt, 1975)
- Endwadde z’ebiwuziwuzi mu mmere n’endwadde z’olubuto (1976) .
- Ebiwuziwuzi by’emmere mu mmere y’omuntu: Ebitabo (1979)
- Endwadde z’amawanga g’obugwanjuba: Okujja kwazo n’okuziziyiza (ne Denis P. Burkitt, 1981)
- Ebiwuziwuzi mu mmere, Emmere etaliimu biwuziwuzi n’endwadde (1985)
Laba ne bino
[kyusa | kolera mu edit source]Ebijuliziddwa
[kyusa | kolera mu edit source]- 1 2 3 "Hubert Carey Trowell". Royal College of Physicians. Retrieved 18 December 2018.
- ↑ Heikens, G. T; Manary, M. (2009). 75 years of Kwashiorkor in Africa. Malawi Medical Journal: The Journal of Medical Association of Malawi 21 (3): 96–98.
- 1 2 Cummings, John H; Engineer, Amanda. (2018). Denis Burkitt and the origins of the dietary fibre hypothesis. Nutrition Research Reviews 31 (1): 1–15.
- 1 2 H. C. Trowell OBE, MD, FRCP. (1989). BMJ: British Medical Journal 299 (6696): 453.